reklama
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Alexandra Žibritová

Alexandra Žibritová

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som kto som, kto nechce nech nechá tak... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

reklama

Nezaradené

Otec – Láska – Muž.

Alexandra Žibritová

Otec – Láska – Muž.

"Skvelého chlapa nájdeš na každom rohu, povedal Boh. Potom sa zamyslel a spravil Zem guľatú" ;) ...takmer vždy, keď sa zoznámila s niekým novým, jedna z vecí, na ktoré bola zvedavá bolo z akej rodiny pochádza. A ak ešte k tomu mal ten dotyčný babičku alebo deduška, tak trošku tajne závidela, lebo od malička sa rada prihovárala starším ľuďom a zaujímala sa o ich životné osudy, boliestky a o ich múdrosť zamaskovanú v bielych šedinách, vyblednutých dúhovkach a v pokojnom hlase.

  • 27. nov 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 460x
  • 6
Je cesta späť?

Alexandra Žibritová

Je cesta späť?

Ostávali jej tri hodiny života. Snažila sa nad ním zamyslieť, ale všetko bolo ako v hmle. Žila som správne? Žila som rada? Žila som vôbec ? Vraví sa, že človek na smrtelnej posteli vidí všetko zreteľne, všetko to čo spravil a nespravil a čo spraviť mal. Ona síce neležala na smrtelenej posteli, ale vedela, že jej čas sa už naplnil.

  • 26. sep 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 106x
  • 6
Deň ako každý a predsa vždy iný

Alexandra Žibritová

Deň ako každý a predsa vždy iný

…zaspávala a prebúdzala sa s myšlienkou na neho – na muža (stále tak trochu ešte chlapca), ktorý vstúpil do jej života za udalostí, o ktorých sa nehovorí. Niekedy každá jej voľná myšlienka patrila len jemu. Moc príjemne to hrialo na miestach, kde sídli láska – tá oslobodzujúca túžba zmeniť svet, samú seba a miesto, aby sa ich dlane znovu spojii a pery napili z bezodnej lásky toho druhého. Tak málo, a predsa tak veľa…chcela. Ale svet nedáva ľuďom vždy to čo chcú, ale dá im čas porátať sa s tým čo pokašlú.

  • 7. sep 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 495x
  • 0
Nie je smrť ako smrť.

Alexandra Žibritová

Nie je smrť ako smrť.

Vláčik nás unáša do diaľok, spokojne si pri tom pohmkáva, príroda celá v bielom odetá na nás spoza okna požmurkáva. Dnes nejdeme za dobrodružstvom, dnes smutná udalosť nás volá, naše životy su zrazu chudobnejšie o blízkeho tvora. More sĺz by sa dalo naplakať, ale to nie je to, čo babička by si priala, hoc smutná niekedy bývala, myslim, že oveľa radšej sa smiala.

  • 18. aug 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 332x
  • 0
reklama
SkryťZatvoriť reklamu