reklama

Otec – Láska – Muž.

"Skvelého chlapa nájdeš na každom rohu, povedal Boh. Potom sa zamyslel a spravil Zem guľatú" ;) ...takmer vždy, keď sa zoznámila s niekým novým, jedna z vecí, na ktoré bola zvedavá bolo z akej rodiny pochádza. A ak ešte k tomu mal ten dotyčný babičku alebo deduška, tak trošku tajne závidela, lebo od malička sa rada prihovárala starším ľuďom a zaujímala sa o ich životné osudy, boliestky a o ich múdrosť zamaskovanú v bielych šedinách, vyblednutých dúhovkach a v pokojnom hlase.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

V starých ľudoch bolo niečo, čo ju priťahovalo a neboli to len oči, ktoré sa podobali očiam dieťaťa - otvoreným a uprimným, očiam, čo nevedia klamať, očiam, čo nevedia naschvál raniť, očiam, čo vidia svet inak ako ho videla ona. Najviac však asi bola zvedavá na otca rodiny, strážcu krbu, ochrancu slabších a muža, ktorého vzťah k dcére je veľmi krehká záležitosť a jedno nešetrnné slovo z jeho strany dokáže vyvolať výbuchy sopky a lávu horkých sĺz sklamania, pomaly a bolestne spaľujúcu krehké srdce dospievajúceho dievčaťa. Tažko povedať prečo presne to robila, ale možno len v podvedomí nechcela kapitolu otec vyhodiť z knihy jej života a nechať tak mužskému pokoleniu otvorené dvere nie len do jej sveta, ale aj do jej srdca.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Láska nie je dôvod, prečo sa zem točí, ale určite práve vďaka láske tá jazda stojí zato!

....napísala do statusu na facebook pred pár mesiacmi a počkala si na reakcie. Nebola zamilovaná, ani v tom nelietala, nemala ani priateľa, ani milenca, ani žiadneho ex-priateľa, snáď ani nepriateľa. Možno tajný ctiteľ by sa našiel,..možno.Sama nevedela, prečo sa znovu - asi po miliónty krát začala zaoberať otázkou, čo pre ňu znamená láska. Tak trochu zúfalo otvorila anglický frazeologický slovník a prečítala: "to like someone or to have romantic and sexual feelings for the person". Pousmiala sa. Toto je fakt cele? A s pokrčeným čelom (na ktoré bola často upozorňovaná, že si robí vrásky staroby) a horalkou v ruke sa zatvárila zamyslene, pretože myšlienky jej behali sem a tam ako rozjašené spermie, ktoré práve vbehli do tunela a čakajúc na zelenú a držiac sa za pupky od rehotu stepovali pred bránami do kráľovstva nebeského.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo ale vedela bolo, že slovo láska sa jej nespája s prázdnotou a osamelosťou. Veď reagovať na prázdne slová, to len naučená filmová tvár bez mihnutia oka zdolá. A aký majú zmysel prázdne sľuby? Tie sú horšie ako pokazené deravé zuby! Ale najhoršie sú asi prázdne srdcia... zabijú a bezmilosti zahrdúsia.

...mať vlastný byt, vlastných priateľov, vlastný život...a vidieť sa, len keď máme na seba náladu...no áno, aj to je spôsob, ale je to spôsob lásky? Sme všetci mladí slobodní sebci bez zodpovednosti k dospelosti, záväzkom a srabi vidiet niečo iné a niekoho iného okrem seba? Rozmaznaní vlastnou slobodou a možnosťou výberu? Alebo sme fakt stratená generácia, kedy od mužov už nevieme čo chcieť (tí najskôr lovili, potom bojovali a čo teraz?) a my samé nevieme čo máme mužom dať a kde je tá hranica rovnoprávnosti a ženskosti... kde je naše miesto v tomto novom preinformovanom svete, z ktorého sa postupne vytrácajú všetky nepeňažné hodnoty....hľadáme dokonalosť niekde, kde nepatrí a prinášame nevraživosť, boj a hnev....

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Predstavovala si lásku ako symbiózu dvoch duší, dvoch srdcí a štyroch dlaní. Ako spoločnú cestu, kedy oboch baví po nej kráčať, pritom sa na seba (možno niekedy až priblblo) usmievať a pod perinou si spolu prdkať ;), ale niekam jednoducho spolu smerovať. Predstavovala si to ako velikánsku pohodu, ale nie flegmatizmus. Niečo ako kaizen ;), niečo čo pomáha rásť, niečo čo pomáha učiť sa stále niečo nové, robič niečo nové, spoznávať sám seba.... To čo ju hnalo v pred bol ale život sám! Hoc stále nevedela odpoveď, čoraz jasnejšie si uvedomovala, že nechce byľ odkázaná na to byť štastná kým bude s niekým. Nechcela ostať sama, ale tak isto nechcela partnera, ktorý by bez nej nedokázal žiť. Chcela takého ktorý bez nej žiť dokáže, ale nechce! Chcela niekoho, kto si ju nebude "očúravať", niekoho kto ju nebude túžiť vlastniť...niekoho pri kom sa nebude cítiť zašnurovaná, niekoho pred kým si nebude zatvárať srdce, proti komu si nebude stavať múr, niekoho od koho sa jej ráno nebude chcieť vstať, niekoho kto s ňou nebude chciet tráviť 24 hodín, ale nechá jej aj vlastný priestor, niekoho pri kom nestratí svoju bezprostrednosť, zmysel pre humor a roztopašnosť, ktorú si tak veľmi chránila od jakživa. Niekoho, kto sa za ňu nebude hanbiť a nebude sa ju snažiť spraviť niekým, kým nie je, a niečím čím nechce byť. Niekoho, kto dokáže kráčať pri nej, a zároveň ju nechá ísť vlastnou cestou. Niekoho, kto sa bude pri nej ráno zobúdzať s tým, že by ten pocit nevymenil za nič na svete.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

...Najťažší rozchod sa zdá byť ten, keď sa rozhodnete od niekoho odísť, aj keď ho ešte milujete, len už akosi nemáte pocit, že ten druhý miluje vás. Nevedela, či je niečo horšie ako to, keď si človek uvedomí ten fakt, že láska vo vzťahu nestačí, že láska hory neprenáša, že láska vám nedáva krídla, že láska je málo.. ale muž s kopčekami na rukách vás cez tu horu možno dokáže preniesť ;).

Alexandra Žibritová

Alexandra Žibritová

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som kto som, kto nechce nech nechá tak... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu